ĽAHKÝ HRIECH? – VEĎ TO NIČ NIE JE!

            „Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša vinica je práve v rozkvete.“ Možno málokoho napadne, že tieto slová Biblie z Piesne Piesní (Pies 2,15), ktorá je predovšetkým oslavou lásky, možno tiež aplikovať na všedné, alebo inak povedané ľahké hriechy. Lebo i takéto, „malé“ a každodenné hriechy môžu na našej duši napáchať poriadne škody.
            My mnohokrát vynakladáme mnoho úsilia, aby sme rozlíšili ťažký a ľahký hriech. Pritom pre človeka však nie je  až tak nutné poznať, či spáchal ťažký alebo ľahký hriech. T. Merton píše: „Je absurdné triediť vlastné činy do dvoch skupín – jedny do skupiny ťažkých hriechov a druhé do skupiny ľahkých. A je absurdné byť voči prvej skupine prísny a k druhej zhovievavý.“
            Každý, i ten najľahší hriech je urážkou Boha. Veľkým nebezpečenstvom je zhovievavosť s ľahkým hriechom a uzavretie kompromisu s ním. Ak človek nepociťuje túžbu zbaviť sa všedných každodenných hriechov, znamená to, že ešte nezačal žiť skutočným vnútorným životom.
            Tiež je pravdou, hovorí svätý Augustín, že „čím menej vnímajú ľudia svoje hriechy, tým zvedavejší sú na cudzie. Nehľadajú, čo by mohli napraviť, ale do čoho by sa mohli zadrapiť. Keďže nemôžu seba ospravedlniť, sú pohotoví iných obviniť“.
            Preto pozor na malé prefíkané líštičky. Škody po nich sa niekedy ťažko naprávajú.